Choroby a škodcovia broskýň

Broskyne sú neodmysliteľnou súčasťou ovocných výsadieb rodinných záhrad najmä v teplejších oblastiach Slovenska. Stredne veľké až veľké plody s plstnatou šupkou a šťavnatou sladkou dužinou potešia a osviežia každého rodinného príslušníka počas teplých letných dní. Tak ako iné ovocné druhy, aj broskyne trápia choroby a škodcovia. Choroby a škodcovia broskýň výrazne ovplyvňujú úrodu broskýň a preto je veľmi potrebné sa o nich správne postarať a ošetriť.

Broskyne pochádzajú z Číny, kde rástli ako pôvodné botanické druhy. Neskôr sa dostali do Perzskej ríše, kde sa začalo s ich mohutnejšou výsadbou a selekciou odrôd vhodných na ovocinárske využitie a postupne sa vďaka Rímskej ríše dostali až na naše územie. Keďže si Rimania mysleli, že pochádzajú z Perzskej ríše, dali broskyniam názov perzské jablko (Mala persica). Z toho dnes odvodený odborný názov Prunus persica. Novodobým šľachtením sa broskyne rozdelili do niekoľkých skupín. Dobre a zle odlúčiteľné od kôstky, plstnaté a hladné, skoré a neskoré a najnovšie klasické s guľatým plodom a s ploským plodom – takzvané sendvičové broskyne. Pri pestovaní broskyne napádajú bežné choroby a škodcovia ako vošky, monilióza, tak aj špecifické ako je kučeravosť listov broskýň alebo obaľovač broskyňový.

Významné choroby a škodcovia broskýň

Kučeravosť listov broskýň:

Jedná sa o najznámejšiu a najrozšírenejšiu chorobu broskýň. Spôsobuje ju huba Taphrina deformans, ktorá infikuje mladé listy krátko po vypučaní. Na listoch sa vytvárajú zhrubnuté pletiva, čo spôsobuje ich pokrútenie – kučeravosť. Listy predčasne opadávajú, čím sa znižuje množstvo asimilačnej plochy. To má za následok zhoršenú kvalitu plodov a nízku úrodu. Pri silnom výskyte sa infekcia dostáva ja na plody. Ochrana sa vykonáva preventívne na jeseň alebo na jar tesne pred pučaním listov meďnatými alebo sírnatými prípravkami. Pri chladnom a vlhkom jarnom počasí sa postrek opakuje po 14 dňoch, k ochrane sa používajú iba organické fungicídy. Pozrite si aj prípravky na ochranu (Prípravky: Champion, Cuproxat, Sulka).

Moníliová hniloba:

Ako aj pri iných ovocných druhoch, tak aj pri broskyniach možno vidieť moniliovú hnilobu najmä pri plodoch spôsobenú hubou Monilinia laxa. Huba sa dostáva do plodov cez poranené miesta od krupobitia, obaľovačov alebo ôs. Infikované plody hnijú a na infikovanom mieste sa vytvárajú biele vankúšiky. Choroba sa najviac prejavuje počas vlhkého a daždivého počasia. Okrem plodov huba napáda aj kvety a mladé výhony, ktoré predčasne schnú. Ochrana sa vykonáva najmä preventívne a to zberom nahnitých plodov a múmií a pravidelným rezom, ktorým sa odstránia všetky suché konáre.

Obaľovač broskyňový:

Obaľovač broskyňový oproti iným obaľovačom spôsobuje škody nie len na plodoch ale aj na mladých výhonoch. Na plodoch spôsobuje červivosť vo fáze larvy, ktorá sa prežiera od šupky k jaderníku najmä na neskorých odrodách. Plody hnijú a často krát podliehajú moníliovej hnilobe. Na vrcholoch mladých výhonov vyžiera chodbičky. Vrchol výhonu následne usychá a zastavuje svoj rast. Ochrana spočíva v odstraňovaní napadnutých výhonov a chemickom postreku. Postrek sa vykonáva na základe signalizácie vydávanej ÚKSÚP -om. Pri chemickom postreku je dôležité dbať na dodržanie čakacej lehoty a zberať plody až po jej uplynutí. (Prípravky: Karate Zeon)

Voška broskyňová:

Vošky na broskyniach škodia dvoma spôsobmi. Priamo a nepriamo. Priamo škodia cicaním na spodnej strane listov mladých výhonov, kde vytvárajú mnohopočetné kolónie. Listy a výhony sa skrúcajú a pri silnom napadnutí schnú a opadávajú. Nepriamym škodením sa rozumie prenos vírusových ochorení ako je šarka sliviek. Ochrana je jednoduchá a účinná. Treba však včas zasiahnuť. Prvý termín chemickej ochrany je pri vypučaní stromov, kedy sa na stromy aplikuje predjarný postrek. Ten zlikviduje vajíčka vošiek, ktoré s nachádzajú na kôre stromov. Výhodou je možnosť kombinovania insekticídov s fungicídmi a jedným postrekom zasiahnuť aj proti kučeravosti listov. Ďalšia ochrana sa vykonáva počas vegetácie, keď sa zistí výskyt vošiek. (Prípravky: Mospilan, Karate, Spintor)

Glejotok:

Glejotok je sprievodný jav poškodenia kôry na kmeni a výhonoch kôstkovín. Poškodenie kôry môže byť spôsobené mechanicky – odrením, mrazom, hmyzom alebo napadnutím mikroorganizmami. Ochrana spočíva v odstraňovaní a spaľovaní poškodených výhonov. Ak sa glejotok vyskytuje na kmeni, pletivá sa na jar okolo miesta glejenia vyrežú po zdravú časť a rany s zatrú stromovým balzamom alebo štepárskym voskom. 

Chloróza broskýň:

Chloróza patrí do skupiny fyziologických porúch spôsobených nedostatočnou výživou. Prejavuje sa žltnutím listov najviac na koncoch výhonov. Žilnatina a jej okolie zostáva zelená. Náprava tohto stavu do normálu je jednoduchá. Spočíva v aplikácii hnojív s vyšším obsahom železa v chelátovej forme a kyprením pôdy.

Broskyne trápi niekoľko chorôb a škodcov typických pre tento ovocný druh. Netreba však zabúdať aj na bežné choroby a škodcov, ktoré napádajú aj iné ovocné druhy ako sú napríklad chrastavitosť alebo šarka sliviek . Ich vplyv sa bežnou ochranou výrazne eliminuje a nie je potrebné im venovať prílišnú pozornosť pokiaľ neprekročia prah škodlivosti alebo ich škodlivosť nie je tak výrazná, aby sa musela aplikovať chemická ochrana.