Pestovanie zeleniny z priameho výsevu
Zelenina predstavuje pre človeka nevyhnutnú zložku potravy. Obsahuje mnoho prospešných látok a vitamínov pre telo a je najzdravšia spomedzi všetkých potravín. Najviac látok je obsiahnutých v čerstvej zelenine, ideálne vypestovanej doma v záhrade alebo vyvýšených záhonoch bez použitia pesticídov. V tomto článku sa budeme venovať pestovaniu zeleniny z priameho výsevu.
Zeleninu nie je náročné vypestovať v domácich podmienkach, či už na väčšej záhrade alebo v posledných rokoch aj v obľúbených vyvýšených záhonoch na terase. Všetko sa začína správnym výberom odrôd a kvality osív, dôkladnou prípravou záhonov a sejbového lôžka a následnou starostlivosťou, medzi ktorú patrí zálievka, hnojenie, odburinenie a monitoring chorôb a škodcov.
Výber odrody
Výber správnej odrody je základom úspechu v pestovaní zeleniny. Sortiment pestovateľov a výrobcov osív je široký, pričom aj samotný pestovateľ ponúka mnoho odrôd z jedného druhu zeleniny. Typickým príkladom je mrkva, ktorá sa hodí do ľahkých pôd – koreň je štíhlejší a dlhý, a naopak, mrkva do ťažkých pôd, kde je koreň hrubší, avšak kratší. Výber začíname práve odporúčaním výrobcu, do akých pestovateľských podmienok sa daná odroda hodí, ak je to uvedené.
V druhom rade stavíme na skúsenosti z predchádzajúcich rokov a vysievame odrody, ktoré sa osvedčili. Nové odrody vysievame a skúšame v menšom množstve, aby sme si najskôr overili vhodnosť pestovať danú odrodu v našich podmienkach.
Doba klíčivosti
Úspech klíčenia osiva spočíva v jeho veku. Osivo každého druhu zeleniny má určitú dobu klíčivosti, kedy je schopné vyklíčiť takmer všetko. Po uplynutí doby klíčivosti osivo výrazne stráca klíčivosť a výsev je často krát v tomto prípade zbytočné vykonávať. Pred samotným výsevom je preto vhodné vykonať skúšku klíčivosti na vlhkej vate alebo servítke, na ktoré sa nasype malé množstvo osiva. Po niekoľkých dňoch sa spočíta počet vyklíčených a nevyklíčených semien a rozhodneme sa, či má význam dané osivo vysievať.
Príprava pôdy
Príprava pôdy je základným krokom pri výseve zeleniny. Dôležitosť sa kladie na jemné spracovanie sejbového lôžka, aby vysiate osivo bolo v čo najbližšom kontakte s vlhkou pôdou. V prípade výskytu vzduchových medzier osivo nerovnomerne klíči a následne viac presychá, čo vedie k pomalšiemu rastu až úhynu. Aby sme zabezpečili čo najväčší kontakt osiva s pôdou, sejbové lôžko po výseve utlačíme. Najjednoduchšie na prípravu sú pôdy s vyšším obsahom piesku a humusu. Naopak, pôdy s vysokým obsahom ílu sa ťažšie spracovávajú a aj po príprave sejbového lôžka zostáva na ploche mnoho väčších hrúd, ktoré je potrené vyhrabať. Tento problém je možné eliminovať pravidelným pridávaním kompostu a organického materiálu do pôdy, poprípade primiešavaním piesku, čím sa pôda vyľahčí. Na prípravu sejbového lôžka sú vhodné kultivátory a rotačné kypriče.
Pri pestovaním vo vyvýšených záhonoch, kde je použitý substrát, tento problém odpadá. Substráty sú jemné, ľahké a jednoduché na kyprenie. Potrebné je iba pravidelne substrát do záhonov dosýpať.
Zálievka
Po výseve je dôležité dodržiavať pravidelnú zálievku a vlhkosť sejbového lôžka. Vlhké prostredie indikuje rast embrya v semene, z ktorého delením buniek začína rásť koreň, stonka, klíčne a pravé listy. Prvé fázy rastu embrya sú kritické a nesmie dôjsť k zaschnutiu. To môže viesť k úhynu klíčiacej rastliny. Suché prostredie pri klíčení prináša zvýšený stres pre semená, čo sa následne odzrkadlí na raste a vitalite mladých rastlín. Tieto rastliny sú spomalené v raste, náchylné na choroby a škodcov a trvá im dlhší čas, než prinesú želanú úrodu. Pri zálievke je vhodné používať odstátu a ohriatu vodu na okolitú teplotu prostredia. Predíde sa tak tepelnému šoku, ktorý by vznikol pri polievaní priamo zo studne, kde je voda nízkej teploty.
Hnojenie
Hnojenie počas rastu zeleniny je doplnková činnosť, ktorou dosiahneme vyššiu úrodu. Toto hnojenie nie je nevyhnutné vykonávať, pokiaľ sme pred výsevom do pôdy zapracovali kompost alebo maštaľný hnoj. Pokiaľ pestujeme zeleninu vo vyvýšených záhonoch a naplnili sme ich substrátom, hnojenie taktiež nie je nevyhnutné, pretože do substrátov pri výrobe hnojivá primiešavajú. To platí najmä pri drahších a kvalitnejších substrátoch. Ak sa rozhodneme pre hnojenie, používame hnojivá podľa fázy rastu. Na začiatok sú to hnojivá s vyšším obsahom dusíka na podporu rastu, neskôr hnojivá s vyšším obsahom fosforu, ktorý podporuje kvitnutie a na záver rastu sú to hnojivá s vyšším obsahom draslíka, ktorý napomáha lepšej trvanlivosti a uskladneniu zeleniny.
Choroby a škodcovia
Pestovanie zeleniny sa často krát nezaobíde bez chorôb a škodcov. Prvým krokom v boji proti škodlivým činiteľom je prevencia. Tá spočíva o výbere odolných odrôd, udržiavanie suchého porastu na zamedzenie rozvoja hubových chorôb alebo prikrývanie výsadby bielou netkanou textíliou. V prípade slabého napadnutia môžeme poškodené časti zeleniny odstrániť a aplikovať biologickú ochranu. Pri silnom napadnutí je potrebné použiť chemické prípravky.
Chutná úroda na záver
Pestovanie zeleniny so sebou prináša mnoho práce a pravidelnú starostlivosť. Pri dodržaní základných krokov však dosiahneme bohatú a chutnú úrodu, ktorú si pozberáme v konzumnej zrelosti a nemusíme tak kupovať často podtrhnutú zeleninu zo supermarketov, ktorá nemá takú chuť a kvalitu ako zelenina vypestovaná v domácich podmienkach.
