Zelená Zelené Zelený je fikus

Medzi najznámejšie izbové rastliny okrasné listom patrí aj fikus. Ficus benjamina je dôležitou rastlinou na trhu. Patrí k dekoratívnym stálo-zeleným rastlinám vhodných do svetlých a teplých interiérov. Môže byť použitý ako solitéra do väčších miestností, na kvetinové stoly, i do skupinových výsadieb v moderných halách a spoločenských priestoroch. Tvorí veľmi dekoratívne, široko vetvené kry, s mierne previsnutými vetvami a kožovitými, až 12cm dlhými listami na krátkych stopkách. Ficus benjamina pochádza z južnej a juhovýchodnej Ázie, Malajzie a Austrálie. Taktiež sa vyskytuje aj v Indii a tropickej západnej Afrike. Vo svojej domovine v prírodných podmienkach dorastá až do výšky 14-18m a šírky 20-30m.

Pomenovanie

Vedecký názov: Ficus benjamina  Autor: Carl von Linnaeus 1707-1778

Vedecké synonymá: F. comosa Roxb., F. nitida Thunb., F. pyrifolia Burm. f., F. retusa var. nitida King, Urostigma benjaminum (L.) Miq.

Český názov: Fíkus malolistý

Slovenský názov: Fikus drobnolistý

Rozmnožovanie

Množenie semenom je vhodné iba pre niektoré druhy. Fikusy môžeme rozmnožovať odrezkami. Z vrcholových odrezkov s 3-5 listami sa dopestujú rastliny o niečo rýchlejšie ako zo stonkových odrezkov. Odrezky sa hneď po odrezaní z materskej rastliny máčajú vo vlažnej vode, aby nezaschol mliečny latex, alebo sa nechajú zaschnúť, a potom sa zaschnutý mliečny latex odstráni. Po stimulácií v stimulačnom prípravku sa odrezky zasadia do nádob hlbokých 6-7cm, tak aby rezná plocha nebola hlbšie než 1cm. Zasadíme do zmesi rašeliny a piesku. Vyvráteniu odrezkov sa zabráni drevenými kolíčkami zasahujúcimi až na dno kvetináča. Optimálna denná teplota je 20-25°C, ktorá v noci môže klesnúť na 18-20°C. Pri poklese teploty k 15°C sa zastavuje rast. Po zakrytí fóliou, pod ktorou sa udržuje vysoká vzdušná vlhkosť a vlaha, vydržia až do zakorenenia. Pri teplote 25-30°C zakorenia za 4-6 týždňov. Zakorenené rastliny presadíme do kvetináča s priemerom 9-10 cm. Neskôr presadíme do 12-14cm, ale môžeme ich presadiť aj rovno do konečných kvetináčov, a tým ušetríme jedno presádzanie. Na dno kvetináča musíme dať drenáž, pretože fikusy sú citlivé na premokrenie.

Zálievka

Frekvencia zálievky záleží na viacerých faktoroch ako sú intenzita rastu, vzdušná vlhkosť, teplota v miestnosti atď. Pri nízkej vzdušnej vlhkosti sa vyskytujú roztoče a strapky, ale rastliny sú tiež citlivé na nadmernú vzdušnú vlhkosť. Vysoká vzdušná vlhkosť môže spôsobiť hubovú škvrnitosť listov, tzv. spálu. Taktiež sa môžu vyskytnúť  štítničky a puklice. Voda na zalievanie by mala mať teplotu nad 12°C. Figovníky znášajú lepšie sucho ako premokrenie. Radšej nechajte substrát medzi polievaním aspoň čiastočne vyschnúť, lebo premokrenie spôsobuje opadávanie listov.  

Výživa

Počas aktívneho rastu, teda vegetácie, fikusy prihnojíme každé dva týždne. Počas vegetačného pokoja (november-február) stačí jeden krát za mesiac. Použite hnojivo určené pre izbové rastliny okrasné listom, ktoré obsahuje aj mikroelementy, ktoré sú veľmi dôležité pre kompletnú výživu fikusov.  

Teplota

Všetkým fikusom stačí normálna izbová teplota 18-24°C. Pri zakoreňovaní by mala byť teplota substrátu 28-30 °C a teplota vzduchu 26- 28 °C. V noci je dobré, keď je teplota o 2-3 °C nižšia ako cez deň. Pozor, aby v zime teplota neklesla u zeleno-listých pod 12°C a u pestro-listých pod 15°C.

Substrát

Substrát pre zakoreňovanie sa skladá z rašeliny, perlitu alebo piesku. Pre pestovanie, stredne ťažký živný substrát s pH okolo 6. Základom je rašelina a minerálna zemina v pomere 3:1-2. Na 50cm výšku je štatisticky veľmi vhodný mix rašeliny 75% a vermikulitu 25%.

Svetlo

Fikusy sú často umiestnené na tienisté miesta. Keďže patria medzi ľahko pestované izbové rastliny, tak sa dokážu prispôsobiť aj takýmto podmienkam, ale tienisté miesta nie sú pre fikusy vhodné. Oveľa viac sa im bude dariť na svetlejšom mieste.

Choroby a škodcovia

Antraknóza sa prejavuje tmavými kruhovitými škvrnami. Ochorenie spôsobuje opadávanie listov. V prípade silného napadnutia, je treba ošetrenie fungicídmi.  Ďalšou chorobou je baktériová škvrnitosť listov. Prejavuje sa vznikom hranatých žltých škvŕn, niekedy so žltým okrajom, vyskytujúcich sa pozdĺž listovej žilnatiny. V dôsledku infekcie listy hnednú a opadávajú. V prípade baktériovej škvrnitosti listov, je dobré použiť baktericídny postrek obsahujúci meď. Škodcami môžu byť strapky, puklice a vošky. Škodia saním a prenášaním nebezpečných vírusových chorôb. Často sa nachádzajú hlavne na mladých listoch. V prípade výskytu, je treba odstrániť napadnuté listy a rastliny ošetriť insekticídnym prípravkom.