Alelopatické vzťahy rastlín
Škodcom sa dá vyhnúť aj bez chémie a to vďaka správnej rovnováhe v záhrade. Vhodná kombinácia rastlín dokáže takmer úplne zastúpiť chemické prípravky. Rastliny totiž prirodzene vylučujú látky, ktoré pôsobia na ich okolité prostredie. Rastlinné výlučky, teda fytoncídy sú tzv. imunitným systémom rastlín. Každá rastlina má svoju špecifickú vôňu a pach. Správnou kombináciou týchto výlučkov sa vedia rastliny vzájomne chrániť a spoločne prosperovať. Niektoré rastliny pôsobia na ostatné ako fungicídy, čím potláčajú rozvoj hubových ochorení. A niektoré ako insekticídy, takže odpudzujú hmyz. Toto sú alelopatické vzťahy rastlín.
Je dôležité poznať alelopatické vzťahy rastlín
Alelopatia skúma základné typy biologických interakcií medzi dvoma a viacerými organizmami. Niektorým rastlinám sa darí lepšie, keď rastú s inými rastlinami a nie osamote. Niektoré však získavajú výhody na úkor druhého a niektoré si vzájomne škodia. Preto je dôležité poznať alelopatické vzťahy rastlín. Takto môžeme pestovať zdravšie a odolnejšie rastliny bez chemickej podpory. Alelopatia nie je žiadna novinka. Už v starovekej Číne ľudia upravovali výsadbu rastlín tak, aby sa vyhli škodcom. Postupne formou pokusu a omylu zistili, ktoré rastliny spolu vzájomne prosperujú, no tiež ktoré si skôr škodia. Odpozorovali to už zo samotnej prírody. Ani tam nežije žiadna rastlina sama. Naopak, pri sebe žije viacero druhov.
Je niekoľko základných predpokladov, aby bol alelopatický vzťah medzi rastlinami obojstranne prospešný. V prvom rade by mali mať rastliny rovnaké alebo podobné nároky na pôdu, živiny, svetlo a vodu. Dôležitý je aj rovnaký alebo podobný termín výsadby susedných rastlín. A plusom je aj to, keď sú si druhy rastlín príbuzné. Vhodné vzájomné vzťahy podporíme aj tým, že dodržíme zásadné princípy. Vedľa seba by sme mali vysádzať rastliny hlboko a plytko koreniace. Takto sa čo najlepšie využijú živiny z rôznych hĺbok pôdy. Taktiež by sme mali striedať vysoké a nízke rastliny, aby sa lepšie využilo dopadajúce slnečné svetlo, prípadne tieň. Naopak, je nevhodné sadiť rok čo rok tú istú rastlinu na rovnakom mieste. Nesadíme po sebe ani rastliny z tej istej čeľade a rodu, ktoré odčerpávajú z pôdy živiny podobne, ako ich predchodca. Alebo ak vylučujú podobné odpadové výlučky. Nesadíme vedľa seba ani rastliny, ktoré sa vzájomne neznášajú.
Príklady rastlín, ktoré sa znášajú a spoločne lepšie prosperujú
- Výborná kombinácia alelopatického vzťahu je levanduľa spolu s ružami. Levandule odpudzujú vošky, ktoré sa živia práve ružami.
- Pre mrkvu je výborným susedom cibuľa alebo pór. K ním sa ešte hodí majoránka, pretože odpudzuje mravcov a slimákov a zároveň zlepšuje susedným rastlinám vôňu a chuť.
- Postrachom kapusty je mlynárik. Tento hmyz však odpudzuje ďatelina, ktorá navyše bráni rastu buriny. Kapustu môžu napadnúť aj skočky, no svojou vôňou ju dokáže ochrániť mäta. Výrazné vône byliniek vždy odpudzujú slimákov, takže ku kapuste, brokolici či karfiolu môžete vysadiť aj šalviu alebo tymian.
- Kapuste sa darí aj v kombinácií s rajčinami a k rajčinám sa hodí bazalka. Tá odpudzuje komáre a muchy.
- Cesnak chráni pred hubovými ochoreniami a preto je dobré ho sadiť pri ovocných drevinách a jahodách.
- Pažítka dokáže chrániť okolité rastliny pred plesňou. Najlepšie funguje pri mrkve, uhorkách alebo jahodách.
- Fenikel svojou vôňou láka užitočný hmyz ktorý sa živí bielymi muškami. Je dobré ho vysadiť všade, kde sa tieto mušky nachádzajú.
- Do záhrady patrí aj aksamietnica, pretože rastliny chráni pred háďatkami. Hodí sa ju teda sadiť k zemiakom, jahodám a cesnaku.
- Výborná kombinácia je vždy rastlina spolu s bylinkou.
V záhrade by sme si mali brať čo najväčší príklad z prírody. Tá je vždy svojou múdrosťou nad ľuďmi a preto funguje aj bez nás.
