Ako šikovne pestovať zeleninu vo vyvýšených záhonoch?

Každá minca má dve strany a rovnako to platí aj pri záhradách. Záhrada nám prináša radosť, úžitok a plody zeme. No nie je to zadarmo. Musíme sa o ňu starať, pretože nám často vráti len to, čo do nej vložíme.

Okrem času si daň vyberá aj naše telo. Zelenine sa musíme prispôsobovať, preto sme často v predklone, v podrepe alebo kľačíme na kolenách. Po dlhšej dobe v týchto polohách cítime bolesti, najmä v oblastí krížov a krku. Našťastie existuje šikovné riešenie v podobe vyvýšených záhonov. A tých výhod je viac.

Prečo pestovať zeleninu vo vyvýšených záhonoch?

  1. Úspora času a energie. Vďaka vyššie položenému záhonu je pre naše telo jednoduchšie s ním pracovať. Nemusíme sa tak zohýnať. Ušetríme čas aj s okopávaním a pletím buriny, pretože záhon je uzavretý. Záhon si tiež nevyžaduje toľko polievania, ako otvorený priestor. Rastliny v záhone dokážu vlahu využiť efektívnejšie a preto si ju dlhšie udržia.
  2. Úrodnejšia pôda. Rastliny majú v záhone pôdu a vlahu len pre seba. Sú chránené voči škodcom a burine a tak môžu rásť rýchlejšie a kvalitnejšie, ako vo voľnom priestranstve.
  3. Vyvýšené záhony sú krajšie aj na oko. Je to veľmi praktické a zároveň estetické riešenie, ako si pestovať zeleninu a ostatné rastliny.

Ako vytvoriť vyvýšený záhon?

Pri výbere miesta je dôležité pozerať na dostatočné svetelné podmienky a nespevnený terén. Najlepšie miesto je také, kde môže záhon využívať slnečné svetlo po celý deň. Terén by mal byť nespevnený, aby mohol záhon čerpať vodu a živiny aj z pôdy pod ním. Prípadne, aby prebytok vlahy mohla vstrebať pôda.

Tvar záhonu môže byť rôzny, no najčastejšie je to obdĺžnikový tvar. Jeho najdlhšia strana by nemala presiahnuť 140cm. Najmä kvôli prístupnosti z každej strany. Dlhšia strana záhonu by mala smerovať zo severu ja juh.

Vyvýšená časť záhonu nad zemou by mala mať 30-50 centimetrov a na jeho obrubu použite drevo. Ideálny čas na vytvorenie záhonu je v jari a na jeseň. Vtedy je pôda najviac prístupná.

Ako šikovne pestovať zeleninu vo vyvýšených záhonoch?

Prvý rok od vytvorenia záhonu môže záhon obsahovať viac dusičnanov. Preto sa odporúča pestovať rastliny, ktoré dusík potrebujú. Ide napríklad o paradajky, papriky či uhorky. Ďalší rok už môžete pestovať všetko ostatné, teda aj šalát, mrkvu, cibuľu, fazuľu a podobne.

Záhon využívajte podľa slnka. Teplomilné rastliny ako jahody saďte na južnú stranu. A naopak, na severnú stranu saďte šaláty, kapustu či reďkvičky. Bylinky môžete sadiť medzi.

Postupom času záhon poklesne, pretože sa jeho jednotlivé vrstvy začnú rozkladať. To vyvolá vyššie teplo v záhone. Teplo nie je vôbec zlé, práve naopak. V záhone tak môžete začať sadiť  už podstatne skôr, ako zvyčajne.

Výhodou záhonu je to, že sa oň už od prvého roku nemusíte starať. Stačí ho len polievať a prípadne dosypávať kompost a substrát, podľa potreby. Ideálne každý rok – dva. Všetko vo vnútri záhonu totiž nonstop pracuje.

V záhone len málokedy objavíte burinu. Nemusíte ho ani prekopávať. O kyprosť pôdy sa postarajú dážďovky.

Približne po 6-tich rokoch však záhon začne strácať svoju životnosť. Za tú dobu zvykne vyčerpať dostupné živiny z pôdy a preto je potrebné ho vytvoriť nanovo.

V každom prípade sú vyvýšené záhony vynikajúci spôsob, ako pestovať zeleninu časovo a fyzicky nenáročným spôsobom. Náklady na taký záhon nie sú vôbec vysoké a to, čo sa vám vráti ich niekoľkonásobne prevýši.