Zavlažovanie zeleniny
Každý druh zeleniny vyžaduje počas doby pestovania odporúčané závlahové dávky. Hlavným zdrojom závlahy sú atmosférické zrážky, ktoré sú však rozmiestnené v nerovnomerných intervaloch počas obdobia vegetácie. Dôležité v tomto prípade je doplnkové zalievanie studničnou vodou, alebo vodou z retenčných nádrží, do ktorých sa zachytáva dažďová voda. Podstatné je, si taktiež uvedomiť dobu a množstvo závlahovej dávky pre jednotlivé druhy zeleniny a spôsob závlahy.
Závlahové dávky
Nevyhnutnou súčasťou pre dosiahnutie čo najlepšej úrody zeleniny je závlaha. Nie len nízke závlahové dávky môžu uškodiť zelenine, ale niekedy aj príliš vysoké. Nízke závlahové dávky majú za následok pomalý rast rastlín, nedostatočné opelenie a oplodnenie kvetov, slabá násada plodov, malé plody, zvýšený stres na rastliny až odumretie rastlín. Príliš vysoké závlahové dávky nepriaznivo vplývajú najmä na koreňovú sústavu, pretože príliš premokrená pôda spôsobuje odumieranie a zahnívanie koreňov. Príliš premokrená pôda a porast zeleniny navyše ponúkajú priaznivé podmienky pre rozvoj hubových ochorení.
Nepriaznivý vplyv na rast zeleniny majú nevyrovnané závlahové dávky. Najčastejší problém, ktorý vzniká je napríklad praskanie plodov rajčín, koreňov mrkvy alebo buliev kalerábu. Tento problém možno najčastejšie spozorovať, ak po dlhom suchom období nastane obdobie dažďov. Pre zamedzenie takýchto škôd na úrode je potrebná pravidelná doplnková závlaha.
Vodný zdroj
Vodným zdrojom na závlahu zeleniny je častokrát studničná voda. Táto voda nie je príliš vhodná na priamu zálievku z dôvodu nízkej teploty, čo predstavuje problém hlavne počas horúcich letných dní, kedy môže nastať tepelný šok a rastliny na to negatívne reagujú. Veľmi citlivé na podchladenie sú napríklad uhorky. Riešením je napúšťanie studničnej vody do veľkoobjemových nádrží alebo sudov, v ktorých sa voda zohreje na okolitú teplotu a je ideálna na zavlažovanie. Druhým vodným zdrojom je dažďová voda, ktorá sa dá jednoducho zachytávať zo striech. Potrebná je však dostatočne veľká nádrž na vodu. Výhodou dažďovej vody sú náklady, ktoré spočívajú len na zaobstaranie nádrže. Ďalšou výhodou je ideálna teplota na okamžité zavlažovanie v skleníkoch a fóliovníkoch. Nevýhodou však zostáva nepravidelné rozmiestnenie zrážok počas roka. V lete, kedy je najväčšia potreba zavlažovania môže nastať nedostatok vody k zavlažovaniu.
 |  |
Závlahová dávka
Množstvo závlahovej dávky a intenzita zavlažovania sa počas rastu rastlín mení. Pri klíčení rastlín je potrebné zavlažovať v malých dávkach a častejšie, aby sa zavlažila zóna zakorenenia. Po vytvorení koreňovej sústavy a začatí rastu zeleniny sa zavlažuje postupne vo väčších dávkach, aby sa zavlažil celý profil koreňového systému v pôde, avšak vo väčších intervaloch. Pri zelenine s krátkou dobou vegetácie, ako reďkovka, listový šalát alebo jarný kaleráb sa odporúča zavlažovať v malých dávkach a častejšie, pretože ich koreňový systém je plytko v pôde a je zbytočné zavlažovať pôdu do väčších hĺbok. Opakom je plodová zelenina, ako rajčina a paprika, ktorá potrebuje výdatné závlahové dávky. Táto zelenina má rast počas celej vegetácie, s tým súvisí aj hlbší koreňový systém a potreba pravidelnej výdatnej zálievky.
Zavlažovanie zeleniny na veľkých plochách sa vykonáva pomocou bubnových postrekovačov alebo kvapkovej závlahy. V malých záhradách však postačí záhradná hadica s postrekovacou hlavicou, krhla alebo jednoducho položená kvapková hadica na zeleninových hriadkach.
Požiadavky rastlín na závlahu
Medzi zeleninu, ktorá potrebuje najviac vody patrí hlávková kapusta a hlávkový kel s potrebou zavlažovania počas vegetácie 300 – 600 mm. Závlahová dávka sa odvíja podľa odrôd, pričom skoré jarné odrody vyžadujú nižšie závlahové dávky. Príliš nízke závlahové dávky majú negatívny vplyv na rast týchto plodín, pričom hlávky sú menších rozmerov. Nevyrovnané zavlažovanie a striedanie malých a veľkých závlahových dávok má za následok praskanie hlávok.
Rajčina (450 – 500 mm za vegetáciu) a paprika (250 – 400 mm za vegetáciu) vyžadujú k svojmu rastu taktiež nemalé závlahové dávky. Najviac vody potrebujú pri raste a dozrievaní plodov. Pri rajčine je veľmi dôležitá pravidelná závlaha, nepravidelným zalievaním môže nastať praskanie plodov a tým aj ich znehodnotenie.
Cibuľa patrí k náročnejšej zelenine na závlahovú dávku (300 mm za vegetáciu), pokiaľ je pestovaná zo semena. Cibuľa pestovaná zo štuplovky nie je na závlahu príliš náročná, avšak napomáha jej rastu.
Uhorky (180 mm za vegetáciu) a zemiaky (150 – 200 mm za vegetáciu) patria k zelenine citlivej na závlahu. Pri zavlažovaní postrekom sa ovlhčujú listy rastlín a vznikajú podmienky na rozvoj hubových ochorení. Pri pestovaní týchto druhov zeleniny je vhodné položenie kvapkovej hadice ku koreňom rastlín.
Hlávkový šalát je charakteristický krátkou dobou pestovania a malým koreňovým balom, preto závlahová dávka nie je vysoká (80 – 120 mm za vegetáciu). Odporúča sa zavlažovať v malých dávkach a častejšie. Vyššie dávky závlahy je vhodné aplikovať pri klíčení a pred zberom šalátu.
Koreňová zelenina
Mrkva, petržlen a paštrnák (120 – 150 mm za vegetáciu) sa radí medzi menej náročnú zeleninu na zavlažovanie. Potrebná je však pravidelná závlaha najmä na začiatku vegetácie. Počas vegetácie sa pôda udržuje vlhká, aby sa aby predišlo praskaniu koreňov.
Reďkovka, kaleráb a zeler (60 – 80 – 120 mm za vegetáciu) vyžadujú najintenzívnejšiu závlahu počas rastu buľvy, pričom závlahová dávka sa odvíja od dĺžky pestovania tejto zeleniny. Nepravidelné zavlažovanie má častokrát za následok praskanie buliev.
 |  |
Pri zavlažovaní zeleniny je vhodné pravidelne prekopávať pôdu, aby sa zamedzilo vytváraniu škrupiny na povrchu pôdy. Prekopanie napomáha vode rýchlejšie vsakovať ku koreňom a zabraňuje sa tak jej odplavovaniu. Ideálny čas na zavlažovanie postrekom je ráno. Porast zeleniny dokáže rýchlejšie obschnúť a zamedzí sa tak rozvoju plesní najmä na uhorkách a rajčinách. Pri zavlažovaní pomocou kvapkovej závlahy nie je termín zavlažovania presne odporúčaný, keďže voda sa dostáva priamo ku koreňom rastlín.
