Pestovanie ovocných drevín predstavuje pre pestovateľa mnohoročný sled pestovateľských opatrení a zásahov v podobe rezu, hnojenia, zálievky, chemickej alebo biologickej ochrany až po zber úrody. Pri správnom pestovaní sa ovocné dreviny dostávajú do rodivosti po troch (jablone na slabo rastúcich podpníkoch), piatich (slivky) až ôsmych rokoch (orechy). Počas prvých neplodných rokoch je potrebné na ovocných drevinách zapestovať korunku s dostatočným množstvom výhonov a konárov. K tomu je potrebné správne hnojenie pri výsadbe spolu so zapracovaným organickej hmoty do výsadbovej jamy.
Ovocie sa pestuje jednak pre priamy konzum alebo spracovanie (marmelády, šťavy, alkoholické nápoje). Z hľadiska výživovej hodnoty má pre človeka najväčší význam konzumovať ovocie v čerstvom stave. Obsahuje totiž množstvo dôležitých vitamínov a minerálnych látok, v menšom množstve bielkovín a tukov. K dosiahnutiu čo najlepších úrod je potrebná správna výživa, ktorá navyše výrazne ovplyvňuje aj rast drevín, dĺžka ročných prírastkov, diferenciáciu kvetných púčikov, plodnosť v nasledujúcom roku, výnos ovocia, kvalitu produkcie a v neposlednom rade zdravotný stav a vitalitu stromov.
Výživu a hnojenie ovocných kultúr ovplyvňuje mnoho faktorov
Jeden z hlavných je ten, že ovocné dreviny sú na jednom stanovisku niekoľko rokov, preto je potrebné dbať na agrochemické vlastnosti pôdy medzi ktoré patrí predvýsadbové vyhnojenie miest na pozemku, kde budú dreviny pestované. Pri zanedbaní tohto hnojenia majú dreviny po výsadbe krátke prírastky, slabý rast, neprinášajú želanú úrodu a sú citlivé na choroby a škodcov. Ďalším faktorom je množstvo organickej hmoty v pôde, kde budú stromy rásť. Vhodné je použiť rozložený maštaľný hnoj alebo kompost. Táto organická hmota viaže vodu a živiny a dokáže nimi lepšie zásobovať dreviny. Optimálny obsah organickej hmoty v pôde je 3 %. Ďalšiu úlohu zohráva pôdna reakcia (pH), ktorá sa dá upraviť použitím rašeliny, ak je pH vysoké alebo použitím vápna, ak je pH nízke. Pôdna reakcia ovplyvňuje procesy v rastline a rozpustnosť mikroelemnetov a mikrobiálnu činnosť v pôde. Ideálne pH pôdy pre ovocné dreviny je približne 6 – 7,5. Najväčší dôraz sa však kladie na obsah prístupných živín v pôde, pretože podľa obsahu živín sa dá jednoducho zistiť potreba hnojenia jednotlivými prvkami a možno tak doplniť pôdu o potrebné živiny. Na zistenie obsahu všetkých agrochemických vlastností pôdy je potrebné vykonať rozbor pôdy v laboratórnych podmienkach.
K hnojeniu ovocných drevín sú potrebné nasledujúce prvky:
Dusík – tento prvok stimuluje rast listov a letorastov a má vplyv na diferenciáciu kvetných púčikov, čo môže ovplyvniť plodnosť v nasledujúcom roku. Nedostatok dusíka sa prejavuje blednutím až žltnutím listov, ročné prírastky sú krátke, listy menších rozmerov. Ovocný strom nasadzuje menej kvetov a zvyšuje sa opad plodov. Pri nadbytku sú listy sýto zelené až namodralé a strom je charakteristický silným vegetatívnym rastom. Výhony sú náchylné na vymŕzanie a napádanie cicavími škodcami.
Fosfor – nedostatok fosforu sa postupne na drevinách prejaví obmedzeným vegetatívnym rastom a zníženou plodnosťou. Letorasty sú kratšie, listy majú tmavšiu farbu s bronzovým leskom a na jeseň skôr farbia a opadávajú. Prehnojenie môže viesť k zmrznutiu stromov a zablokovaniu príjmu zinku, prípadne železa.
Draslík – úroveň výživy draslíkom výrazne ovplyvňuje produkčnú schopnosť ovocných výsadieb, ich odolnosť a kvalitu ovocia. Rastliny lepšie zvládajú stres počas leta (dlhé obdobie sucha, infekčný tlak chorôb a škodcov…), zvyšuje sa odolnosť proti mrazom a kvalita a skladovateľnosť plodov. Nedostatok draslíka sa prejavuje okrajovými nekrózami na listoch a ich predčasným opadom, zlým vyfarbením plodov a ich krátkou dobou skladovateľnosti.
Vápnik – vďaka tomuto prvku sa spevňuje bunečná stena rastlinných buniek, pomáha viazať niektoré organické zlúčeniny a má pozitívny vplyv na skladovateľnosť plodov. Pri nedostatku vápnika dochádza k poruchám na koreňovom systéme – netvoria sa vlásočnicové korene, na listoch vznikajú farebné zmeny a na plodoch sa vytvárajú hnedé škvrny – pehavitosť. Prebytok spôsobuje narušenie rovnováhy príjmu mikroelementov ako je železo, mangán a zinok
Horčík – je základným prvkom chlorofilu – zeleného farbiva listov, aktivuje enzymatické reakcie v rastline a pomáha lepšiemu príjmu fosforu. Nedostatok horčíka sa prejavuje oranžovými, červenými až purpurovými škvrnami na listoch, dochádza k zníženiu počtu kvetov, plody sú drobné, zlej kvality a predčasne opadávajú. Prebytok spôsobuje toxicitu, vznikajú škody na koreňoch a redukuje sa ich veľkosť a hustota.
Mikroelementy – harmonickú výživu rastlín podporujú mikroelementy. Pri ovocných drevinách sa jedná o železo, mangán, meď, zinok, bór a molybdén, vďaka ktorým v drevinách fungujú všetky životné procesy v rovnováhe. Dreviny sú tak menej vystavované stresu a sú odolnejšie voči tlakom chorôb a škodcov a lepšie zvládajú prekonávať obdobie sucha. Nedostatky mikroelementov sa prejavujú horšou vitalitou drevín, farebnými alebo tvarovými deformáciami listov a plodov.
Príprava pôdy pred výsadbou ovocných drevín je dôležitým krokom k vytvoreniu priaznivých podmienok na pestovanie v nasledujúcich niekoľko desiatok rokov. Keďže ovocná výsadba vytrváva na stanovisku mnoho rokov, opätovná obnova po zanedbaní prípravy pôdy s vyhnojením je finančne náročná s časovou stratou, keďže sa oddiali nástup do rodivosti. Šetrenie je preto v tomto prípade kontraproduktívne a odzrkadlí sa to na kvalite výsadby.
