Pravidelné pestovanie zeleniny a ovocia na záhradách postupne oslabuje a vyčerpáva pôdu, ktorá stráca svoju schopnosť poskytovať rastlinám správne podmienky na zdravý rast, príjem vody a živín a nastáva únava pôdy. Proti únave pôdy možno bojovať správnym osevným postupom – striedaním plodín ale najmä zeleným hnojením, ktoré je nenahraditeľnou súčasťou obnovy úrodnosti pôdy a výrazne v nej zvyšuje obsah organickej zložky, čo nie je možné dosiahnuť používaním priemyselných hnojív.
Výhody zeleného hnojenia
Zelené hnojenie je popri hnojení kompostom rýchlim zdrojom organickej hmoty a živín v pôde, ktoré sú ľahko prístupné pre kultúrne rastliny. Týmto hnojením sa pôda obohacuje o dôležité látky, vyľahčuje sa, dokáže lepšie prijímať a zadržiavať vodu a živiny a je odolnejšia voči veternej a vodnej erózii oproti hnojeniu priemyselnými hnojivami, ktoré navyše pôdu zasoľujú. Pôdy, na ktorých sú vysiate rastliny na zelené hnojenie majú navyše obmedzený výpar, nevytvára sa na nich pôdny prísušok, zabraňuje sa ich zaburiňovaniu, detoxikujú sa a zbavujú pôdnej únavy. Niektoré druhy používané pri zelenom hnojení dokážu mať navyše nematocídny účinok – jedná sa o niektoré odrody horčíc, ktoré významne potláčajú háďatko repné, a repka olejná, ktorá má tieto účinky aj proti iným háďatkám, ako je háďatko zemiakové, cesnakové, cibuľové a ďalším škodcom. Významné je aj využitie bôbovitých rastlín pre výživu pôdy. Táto čeľaď má hrčkotvorné baktérie, ktoré viažu vzdušný dusík a následne oň obohacujú pôdu. Nahrádzajú tak potrebu priemyselných hnojív a zlepšujú štruktúru pôdy.
Ako začať so zeleným hnojením
Postup pri zelenom hnojení je jednoduchý a dostupný pre každého pestovateľa. Vykonávať sa môže celoplošne alebo úsekovo. Celoplošné zelené hnojenie predstavuje hnojenie celej plochy záhrady alebo pestovateľskej plochy. Takéto hnojenie sa vykonáva napríklad po zlikvidovaní starej ovocnej výsadby alebo pokiaľ sa na ploche pestovala iba jedna kultúrna plodina. Napríklad zemiaky. Po zlikvidovaní výsadby alebo zbere úrody sa povrch pôdy musí rozrušiť plytkou orbou v prípade zatrávnených ovocných výsadieb alebo rozhrabaním poprípade rozbránením po zbere úrody zeleniny. Na povrch pôdy sa rozmetadlom alebo ručným rozhodením vyseje zmes na zelené hnojenie a následne sa povrch pôdy zaseká hrabľami alebo sa pobráni, aby sa osivo zapracovalo do pôdy. Úsekové zelené hnojenie sa vykonáva na malých častiach zeleninovej záhrady po zbere úrody, napríklad uhoriek, cibule alebo cesnaku. Postup výsevu a zapracovania do pôdy je rovnaký ako pri celoplošnom zelenom hnojení
Po výseve zmesi sa môže plocha zavlažiť, nie je to však nutnosťou. Často krát postačia atmosférické zrážky. Osivo začne postupne do dvoch týždňov klíčiť a vysiatu plochu zarastať. O takúto plochu nie je potrebné sa starať, rastliny sa nechajú voľne rásť. Dôležitým obdobím je začiatok kvitnutia rastlín. V tomto období je potrebné zmes rastlín na zelené hnojenie pokosiť a zapracovať do pôdy, pretože obsahujú najviac potrebných látok a živín pre pôdu. Na veľkých plochách je vhodné vykonať hlbokú orbu, menšie plochy sa môžu porýľovať. Je to však fyzicky náročnejšia práca. Takto zapracované rastliny do pôdy sa začnú postupne rozkladať a obohacovať ju o organickú hmotu, humus a živiny.
Zmesi na zelené hnojenie
Na predaj sú ponúkané rôzne zmesi a rastliny na zelené hnojenie. Ako monokultúra sa používa napríklad repka, horčica, hrach alebo facélia. Vhodnejšie je však používať miešané balené zmesi, ktoré sú druhovo pestré a do pôdy dodávajú viac živín. Príklad zloženia zmesi: hrach žltý 30%, vika jarná 30 %, horčica 30 %, ovos 10 %. Tieto zmesi navyše ponúkajú na začiatku obdobia kvitnutia potravu pre včely. Pri zelenom hnojení platia isté obmedzenia. Nemali by sa používať rastliny na zelené hnojenie tej istej čeľade, ako kultúrne rastliny, ktoré sa na danej plochu budú následne pestovať. Napríklad repka a kapusta. Nekombinovať rastliny, ktoré sa neznášajú a potláčajú – s vysokým a nízkym vzrastom. A pri opakovanom zelenom hnojení na rovnakej ploche sa vyhýbať rovnakému zloženiu zmesi.
|
|
|
Zeleným hnojením možno jednoducho a rýchlo prinavrátiť pôde úrodnosť, živiny a humus. Správnym osevným postupom možno vyplniť v záhrade voľné miesta po zbere úrody zeleniny a zabrániť tak ich zbytočnému zaburineniu. Pôda si takýmto spôsobom oddýchne a načerpá novú silu, aby v nasledujúcom roku priniesla znova mnoho kvalitnej úrody zeleniny.
